Drevostavby majú veľmi dobré tepelno - izolačné vlastnosti, a tým sú predurčené pre nízkoenergetické stavby či priamo pre domy pasívne. Ďalšia jednoznačnou výhodou je rýchlosť stavby, ktoré murovacie technológie nikdy nemôžu dosiahnuť, pričom aj v stavebníctve platí, že "čas sú peniaze". Drevostavby sú šetrnejšie k životnému prostrediu a šetria neobnoviteľné zdroje. Život v drevenom dome je pocitovo veľmi príjemný, steny nie sú chladné, priestor je rovnomernejšie ohrievaný a nábeh teploty je veľmi rýchly.

 

Nedôverčiví sa najčastejšie pýtajú, ako je to so životnosťou drevostavieb. Je zaujímavé, že nikoho nenapadne pýtať sa na životnosť murovaného rodinného domu s klasickým krovom. Ale ten je predsa tiež z dreva. Praktická životnosť drevostavby je daná predovšetkým starostlivosťou o ňu v priebehu jej používania. Sú známe tisíce drevených stavieb, ktoré existujú stovky rokov. Štatistická životnosť sa uvádza podľa účelu štatistiky 70 až 100 rokov. Ale ak by ste v takto starej stavbe bez rekonštrukcie chceli žiť, celkom iste by nevyhovovala vašim dnešným požiadavkám. Rekonštruovať takúto stavbu by ale určite stálo viac ako stavba nová. Navyše ste v takom prípade nútení prispôsobovať sa stavbe, nie stavba vám. Takže ďaleko dôležitejšie ako fyzická životnosť je životnosť morálne, teda ako dlho je schopná stavba uspokojovať nároky na ňu kladené. A potom nastane ďalšia dôležitá otázka, ako ju ekologicky a s čo najnižšími nákladmi zlikvidovať. A tu sa objavuje ďalšia výhoda drevostavieb. Aj človek neznalý uzná, že drevostavba je v tomto smere jednoznačne výhodnejšie.


Ďalšou častou otázkou je horľavosť drevostavby. Ale drevostavba musia spĺňať rovnaké požiarne normy a predpisy, ako stavby z iných materiálov, takže ak je správne navrhnutá a postavená, nie je tu väčšie nebezpečenstvo než u iných stavieb. Len takú malú poznámku na okraj. Málokto vie, že drevo má v masívnej forme väčšiu požiarnu odolnosť ako napr. oceľ. Možno ste si všimli, že z požiariska trčia obhorené drevené krovy a že strop z oceľových "íček" sa prepadol?


A čo zo škodcami, plesne, hlodavce? Ak je stavba správne navrhnutá a zrealizovaná, nehrozí ani v tomto smere žiadne nebezpečenstvo. Návrhom konštrukciu, voľbou detailov a ďalších materiálov, napr. sadrovláknitých dosiek či dosiek OSB, ktoré sa v sendvičových stavbách používajú, voľbou lepených profilov tzv. KVH spolu s doplnkovým využitím chemickej ochrany (slúžiaci najmä v prvej dobe stabilizácie domu po realizáciu, než budú v dome ustálené vlhkostné a teplotné pomery, než si stavba takpovediac ľudovo sadne) je stavba dostatočne chránená.


Ľudí sa tiež zaujíma pevnosť domu. Majú strach, že im pri silnom vetre uletí strecha či sneh ju yborí. Pre stavbu dreveného domu platia rovnaké pravidlá, ako pre domy iných konštrukcií. Stavbu je nutné doložiť statikou, ktorá preukáže, že je dostatočne nosná. A ak sa podľa takto doloženého projektu stavba postaví, nemôže sa stať, že by bola uvedenými vplyvmi poškodená. Pokiaľ hovoríme o pevnosti, pripomeňme si aj všeobecne málo známy fakt, že napríklad drevo kolmo k vláknam má väčšiu pevnosť v tlaku než prostý betón.


Drevostavbám sa tiež vytýka malá schopnosť akumulácie. Nie je to hmota, ktorá by v zime zhromažďovala teplo a postupne ho potom vydávala a v lete naopak akumulovala chlad, ktorý by v prípade horúčavy následne miestnosti ochladzoval. Toto však hralo významnú úlohu, ak bola stavba navrhnutá na prerušovaný spôsob vykurovania, teda pevnými palivami bez automatiky. Dnes, keď je prevádzka vykurovania automatizovaný, stráca túto požiadavku na význame. Naopak je výhodou, že sa topí, keď je potreba. Nábeh teploty je ďaleko rýchlejší a nedochádza k negatívnym efektom, napr. zrážanie vlhkosti na stene či sálanie chladu zo steny. Problém letného prehrievania je nutné riešiť vhodným užívaním domu. Cez deň keď sme v práci, dom uzavrieme (vonkajšie, vnútorné rolety či žalúzie, závesy a pod.) A večer potom pustíme dovnútra chladnejší vzduch. Iné ale nákladnejšie riešenie je použiť napr. chladiaci (v zime ohrievací) zemný kanál trebárs sa vzduchotechnikou, alebo priamo s rekuperáciou. Nie je ani nutné siahať ku klimatizácii.